hľadať: 
Meno:
Heslo:
 

tipy na výlety
Vodný hrad Hronsek
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1250, kedy kráľ Béla IV. odmenil za verné služby Raduna a daroval mu časť majetku. Donačná listina z 1.augusta 1250 je prvou správou o území dnešného Hronseka. Obec Hronsek leží medzi Banskou Bystricou a Zvolenom na ľavom brehu rieky Hron. Je hraničnou obcou medzi týmito dvomi okresmi s najnižšou nadmorskou výškou 304 m. Jej obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom. Pracovali na panskom majetku, ktoré patrilo vlastníkom dvoch kaštieľov. Prevažnú časť majetku vlastnili Géczyovci a patril im aj goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576 , t.z. “Vodný hrad“. Neskôr tento hrad vlastnili šľachtické rody Soosovci de Poltár, Battikovci z Vlkanovej, Schmideghovci, Róthovci z Kráľovej a keď sa dedička róthovského majetku Johanna vydala za grófa Jozefa Telekyho de Szék, prešiel majetok na rod Telekyovcov. Potom čo sa vystriedalo viac vlastníkov dostal sa Vodný hrad do správy pamiatkového úradu. Stavba začala chátrať od čias, ako ho opustili v roku 1978 poslední vlastníci: rodina Pršancová, Čiamporová a Halajová. Pivnice tohoto kaštieľa súžili kedysi ako väzenie, neskôr za čias Rákocziho povstania na razenie mincí (1704). Poslední majitelia priestory pivníc používali na uskladňovanie potravín z dôvodu, že boli suché. Aj napriek výskytu vody v priekope (pri povodni) nenasiakli vodou. Stavba bola kedysi obohnaná vodnou priekopu s padacím mostom. Slúžila v minulosti ako ochrana pred Turkami. Dediční páni Geczyovci mali dcéru Juliannu, ktorá sa vydala za kuruckého kapitána Korponayho a bola za špionáž vo Viedni popravená. Mór Jókay postavu Julianny opísal v známom románe „Levočská biela pani“. Potom Vodný hrad vlastnili viacerí majitelia. Každý majiteľ si stavbu prispôsoboval svojim požiadavkám. V bašty, ktoré kedysi plnili obranú funkciu, premenili na hospodárske objekty a dokonca južná bašta slúžila aj ako obydlie pre chudobnejšiu rodinu. V hlavnej časti stavby reštaurátori objavili pod omietkami fresky, ktoré zdobili steny niekdajších reprezentatívnych miestností. Vodný hrad v súčasnosti patrí spoločnosti „Vodný hrad, s.r.o. Banská Bystrica, ktorá začala s jeho rekonštrukciou v snahe dať kaštieľ do pôvodného stavu. Je len potešiteľné, že noví majitelia, ktorí kúpili stavbu od pamiatkového úradu ako ruinu, ju opravujú tak, že sa stáva dominantou obce. Za zmienku o Vodnom Hrade stojí, že od roku 1690 do doby postavenia dreveného artikulárneho kostola slúžil tiež na vykonávanie evanjelických služieb Božích, ktoré tu vykonával prvý farár Ján Simonides (1690-1695), martýr, galejník. Narodila som sa v Hronseku. Môj otec rád spomínal, ako sa mládež zabávala "na granárii" v najvyššej miestnosti vodného hradu. Tu hrávali divadlá a robili zábavy. Nečudo, že za tie roky sa kamenným schodom sa od toľkých nôh obrúsili hrany. Keď som sa v detstve v týchto miestach pohybovala, musela som dávať pozor, aby som na schodoch nespadla. °°°°°°°°°°°°°°°°°° Okrem tohoto kaštieľa sú v obci i iné významné historické pamiatky. Mladší renesančno-barokový kaštieľ z rok 1775, ktorý vystriedal rôznych majiteľov. V súčasnosti je obecným majetkom a donedávna v ňom sídlila základná a materská škola, ktorá bola v roku 2005 zrušená. °°°°°°°°°°°°°°°°°° Neďaleko týchto pamiatok stojí drevený artikulárny kostol a zvonica z roku 1726, ktoré sú od 7.júla 2008 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Tieto pamiatky sú veľkým lákadlom pre turistov nielen domácich ale predovšetkým zahraničných – z celého sveta, ktorí navštevujú Hronsek najmä v letnom období. Zdroj: Obec Hronsek, Text: Želmíra Slancová
Selce
Selce ležia v Banskobystrickej doline. Povesť hovorí, že pôvodné sídlo Staré Selce, stojace na močaristom mieste, sa prepadlo pod zem. Vykopávky dávajú povesti za pravdu. Našlo sa tu 120 strieborných mincí. Prvá písomná zmienka o Selciach je z r. 1332. Prezident republiky udelil obci za aktívnu pomoc partizánskemu hnutiu pamätnú medailu. K zaujímavostiam obce patrí kostol sv. Cyrila a Metoda z r. 1222 a 140-ročná lipa. Selce preslávili osobnosti ako národní dejatelia a kňazi Július Plošic, František Šujanský, Andrej Cabat, spisovateľ Anton E. Timko, hudobný skladateľ Andrej Očenáš, operný spevák František Caban, kultúrny pracovník Dušan Dobrík. Lyžiarske stredisko Selce – Čachovo, ktoré je vstupom do NAPANT-u, ponúka možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu počas celého roka.
Hrad Ľupča
Ľupčiansky hrad stojí nad obcou Slovenská Ľupča. Je najvyššie položenou hradnou stavbou na Pohroní. Bol postavený na severnej strane pomerne úzkej kotliny rieky Hron, uzavretej z južnej strany svahmi Slovenského Rudohoria a zo severnej strany svahmi Nízkych Tatier. V roku 1255 sa spomína v súvislosti s výsadnou listinou pre mesto Banská Bystrica, ktorú udelil uhorský panovník Belo IV. Na Ľupčianskom hrade. Najstaršia časť hradu bola postavená na osamelom skalnom brale, na jednom z posledných výbežkov Nízkych Tatier, oddelenom údoliami dvoch potokov. Hradný kopec má pomerne prudko klesajúce svahy, len na severovýchode sa pripája plytkým sedlom na vyššie polohy Nízkych Tatier. Najstaršia časť hradného areálu má oválny pôdorys orientovaný na východ-západ, čím rešpektuje tvar skalného masívu. Ide pôvodne o gotický hrad so zachovanými detailami a s otvorenými múrmi, ktoré sa na severe a juhu viacnásobne lomia. Vzhľadom na rozdielnu výšku terénu (dvora a okolia hradu) sa obytné miestnosti stavali len do paláca a horného nádvoria. V období vzniku hradnej stavby v prvej polovici 13. Storočia bola v severovýchodnej časti vybudovaná palácová stavba, z ktorej sa do súčasnosti zachovali len miestnosti prvého suterénu: tri izby s valenou klenbou s lunetami a hradné opevnenie, sčasti položené na zasekanom kamennom podloží. Na hornom nádvorí je štvorcová vežovitá stavba (donjon), dnes so zachovanými dvoma podlažiami a suterénom. K prvej rozsiahlejšej prestavbe hradu dochádza za vlády uhorského panovníka Mateja Huňadyho v 15. Storočí, kedy sa vybudoval obranný systém a zohľadnili sa požiadavky vzrastajúceho luxusu bývania. V roku 1531 po obsadení hradu Krištofom Thurnom dochádza k ďalším prestavbám hradu, zameraným na zlepšenie opevnenia s dôrazom na obranu proti strelným zbraniam. Opevňuje sa vysunutou mohutnou baštou vo východnej časti hradu, kde sú umiestnené delá a vybudoval sa barbakan pred vstupom, čím sa zamedzilo priamemu útoku na bránu hradu. Túto prestavbu datuje aj nápis nad portálom druhej padacej brány: REGINA MÁRIA 1531. Koncom 16. Storočia hrad sčasti prestavuje Pavol Rubigal, ktorý dáva k juhozápadnej časti hradného múru pristaviť mohutnú štvorcovú vežu. V roku 1605 na hrad zaútočili bočkajovský vojaci. Spomienka na túto udalosť je vystavená do kamennej dosky, ktorá je vmurovaná do vstupnej časti horného hradu, vybudovaného už Gašparom Tribelom začiatkom 17. Storočia, keď dal vybudovať aj dolné nádvorie, ktoré vytvoril zasekaním do kamenného podložia svahu hradného kopca v smere prístupovej komunikácie. Toto nádvorie dal opevniť obvodnou hradbou a tromi nárožnými baštami. Vstup situoval do severovýchodného nárožia hradu vstupnou vežou. Po požiari v polovici 19. storočia prebiehajú posledné stavebné úpravy a vzniká negotická prestavba na dolnom nádvorí. Do novovzniknutých priestorov je umiestnený štátny sirotinec a škola (Gizelin dom). Význam hradu pomaly upadá a stáva sa hospodárskou budovou v držbe štátu. ZDROJ: Hrad Ľupča. Autor textu: Peter Mosný. 2001. Ilustračné foto: www.cestovanie.sk
Mičinské travertíny
Chránený prírodný výtvor sa nachádza medzi obcami Dolná Mičiná a Čerín, vľavo od štátnej cesty do Čerína, na poľnohospodárskom fonde o rozlohe 3,83 ha. Podľa geomorfologického členenia Slovenska patrí územie Mičinských travertínov do celku Zvolenská kotlina a podcelku Zvolenská pahorkatina. Z prírodného hľadiska predstavuje územie pomerne zachovalý prirodzený, pramenný systém minerálnych vôd, v dôsledku ich pramenenia vzniklo viac travertínových kôp. Napriek tomu, že prevažná časť Mičinských travertínov (3,71 ha) je v katastri obce Čerín, doteraz je zaužívaný a v odbornej literatúre tradovaný, názov Mičinské travertíny. Travertíny sú viazané na vývery studených minerálnych vôd typu hydro-uhličito-vápenato-magnéziových vôd. Vyzrážaním minerálnych látok z vôd vznikali pramenitové útvary, vytvárajúce svahový masív, vo väčšej časti pokrytý svahovými hlinami. V dôsledku vyššieho obsahu minerálnych substancií v toku usadzujú sa z neho pramenity až penovce, vytvárajúce kaskádu miniatúrnych terás s jazierkami a drobnými vodopádikmi. V živej časti ložiska bolo zaregistrovaných 28 kôp, z toho 17 fosílnych až subfosílnych a 11 recentných až subrecentných. Vznikajú však aj pramene nové. Typickým javom týchto kôp sú krátery. Štyri krátery patria k studňovému typu, jeden je kotlovitý, jeden miskovitý a 8 má špecifický mičinský typ. Kultúrno-vedecký význam travertínových ložísk je značný, pritom ich počet na Slovensku je veľmi obmedzený. V súčasnosti Mičinské travertíny predstavujú činnosťou človeka najmenej narušenú lokalitu tohto typu. Navyše pre svoju ľahkú dostupnosť, unikátne prírodné hodnoty a atraktivity sú vhodné ako exkurzno-náučný objekt. ZDROJ: Čerín. 1994. Doc. Ing. Zita Janotková, Csc. ISBN 80-967205-1-1. Ilustračné foto: www.hiking.sk
prehliadky mesta
História mesta Banská Bystrica
Banská Bystrica – srdce stredného Slovenska – leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. Prvou písomnou zmienkou o meste je zakladacia listina z r. 1255, ktorou panovník Belo IV. udeľuje mestu mestské práva a povoľuje ťažiť drahé kovy. V 2. pol. 13. st. vzniká na návrší v severnej časti mesta pravdepodobne najstaršia kamenná stavba pôvodne románskeho farského Nemeckého kostola. Počas 15. st. sa mestská akropola s farským kostolom postupne rozrastá a mení sa na opevnený komplex mestského hradu s gotickým Matejovým domom, Slovenským kostolom a hradnou vežou so vstupným barbakanom. V tomto období dochádza k najväčšej prosperite mesta, ktorá kulminuje v r. 1495 založením Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Tento banskobystrický mediarsky podnik so svojím obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým podnikom svojho druhu v Európskom baníctve a hutníctve. Mesto nadobúda európsky význam nielen v obchodnom a hospodárskom, ale aj kultúrno-spoločenskom meradle. Úroveň neskorogotického umenia je porovnateľná s najvýznamnejšími umeleckými centrami strednej Európy ako sú Krakov a Viedeň. Rastúca prosperita mesta sa okrem iného i v okázalosti prepychových domov na námestí. V čase stavovských povstaní je v r. 1620 zvolený Gabriel Bethlen za uhorského kráľa. Toto storočie sa v meste nesie v znamení príchodu rádu jezuitov, ktorí na mieste prvého domu na námestí, tzv. Oberhausu stavajú kostol sv. Františka Xaverského. Napriek úpadku baníctva si kultúra a školstvo udržiavajú vysokú úroveň. Na ev. a v. gymnáziu pôsobí jedna z najväčších osobností vtedajšieho Uhorska – Matej Bel. R. 1761 patrí k najsmutnejším medzníkom v dejinách mesta. Obrovský požiar, ktorý patril v tej dobe k najväčším v Európe zničil viac ako 200 domov. Obeťou požiaru sa stali aj najcennejšie časti mestského hradu. Tu oheň roztavil zvony a mestskú pokladnicu, zničil bohaté zariadenie interiéru farského kostola. Samotný kostol zostal po zrútení strechy a klenby v stave, ktorý si vyžiadal radikálnu prestavbu. Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V súčasnosti je Banská Bystrica s viac ako 85 000 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja. Obnovené historické centrum, nová moderná výstavba a krásna okolitá príroda ponúkajúca široké možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu pozývajú návštevníkov k ich prehliadke a sú nevyčerpateľnou studnicou ich spoznávania.
Akciové ponuky
Otvárame nové kurzy
V orientálnom tanci sa snúbi vitalita, radosť a krása. Je jedinečným prostriedkom
ALISHABA - Zuzana Géciová - ZUNA
Vstup na boulderingovú stenu
OTVÁRACIE VSTUPNÉ POKRAČUJE!
Celé leto môžete liezť za 2 €

Cenník platný od 1.
Boulderingová kaviareň EUPHORY BASE CAMP
Chceš svoj vlastný ICE CAMP?
Prajete si mať vlastný ICECAMP zariadený podľa seba s vlastnými aktivitami a zábav
Adventure-svk
Firemné oznamy
Diamanty Slovenského biznisu
Dňa 20. septembra 2010 sa v Bratislave uskutočnilo vyhodnotenie súťaže DIAMANTY SL
PEMAX plus spol. s.r.o.
Burza
Kúpim staršiu elektrickú gitaru aj nefunkčnú. Tel. 0905 472 576.
Predám očovský KROJ, kompletný aj s doplnkami a krpcami. Mužský kroj na výšku 176-180 = 1100 Eur Ženský kroj na výšku 165-170 = 1000 Eur. tel.0911956605
Predám starožitné pianíno v dobrom stave, používane, naladené. Cena dohodou. t.č.: 0910998425
Partneri
hc05Volejbalový klub Milanotrade
BASKET BBFK Jupie
duklaBábkové divadlo na razcestí
Štátna opera Banská BystricaStredoslovenské múzeum
spodinasos
sos
 
 

Spoznaj svoje mesto!

Katalóg firiem


Voľný čas:
kasína (0)
nákupno-zábavné centrá (0)
internetové kaviarne, PC herne (0)
stávkové kancelárie (0)
požičovne DVD, video (0)
múzeá a galérie (0)
Galéria prevádzok
Vyber si z konkrétnych produktov
© 2012 Media Cards s.r.o.  | pravidlá užívania portálu


www.mojaBystrica.sk Katalóg firiem Katalóg inštitúcií Burza Udalosti Kam v meste Gastro Ubytovanie Dovolenky Móda, krása Zdravie Šport, relax Hobby, chovateľ
Kancelária, počítače Kariéra, vzdelávanie Služby, rôzne Auto-moto Reality Stavba Bývanie Dielňa a záhrada